Aniel

Vstal som skoro. Tradicne na nestastne spusteny alarm uz o osmej. Po kazdodennej rannej rutine a ciernej ceste v horucom buse sme s Deksom malovali stare priestory tanecnej skoly. poziadal nas o to Stryko. Po par hodinach a niekolkych vrstvach bieleho nateru sli sme si obzriet nejaky svedsky nabytok. Vybrali sme si nieco na spanie, textilnu skrinku a cosi navyse. Ale kupime si to az po vikende. Boli sme uz unaveni. Vratili sme sa a v novej tenacnej bolo opat vela znamych ludi. Koncili treningy. petka sa tvarila mierne urazena mojou neumyslenou ignoranciou, co spo tak trochu cakal po pondelkovom incidente s mojim zapotenym uterakom. Prisla aj Baska. vratila sa od mora a pocas dna mi pisala spravy o tom, ze som jej zlomil srdce. Deks poznamenal, ze svojou existencou. Moze to vyzerat, ako ze to pisem len tak lahostajne, ale mna to naozaj dost trapi. Baska je dobre dievca, mam ju rad a nechem jej ublizovat. Odprevadil som obe na bus, vybavil som nejake dolezite reci so Strycom, poprosil som Mirku o ten bicykel co som nasiel vcera ked som pomahal stahovat z ich pivnice. nemal sedadlo. Opat zaspavam a myslim pritom na Niky a verajsi den v Dedinke, na Cutynku, Basku, Petku, Anjelika a aj na drblu Pim.